Kráľovstvo oddychu so značkou "Borovica"

Autor: Karolína Hacajová | 22.10.2014 o 23:33 | Karma článku: 4,01 | Prečítané:  980x

Už to býva zvykom, že službám na Slovensku niečo chýba. Záujem o zákazníka býva minimálny. Skôr sú predmetom záujmu bankovky v jeho peňaženke alebo čísla na účte, čo vedie k prehnaným cenám, ktoré človeku pri platení často spravia vrásku na čele s otázkou v mysli „A to za čo?“,  nehovoriac o netaktnom prístupe personálu, ktorý  sa k vám správa s pohŕdaním, pretože narušujete jeho pokojný život „zarábania za nič“, a vlastne tie ceny sú také vysoké vďaka tomu, že môžete byť v jednej miestnosti s jeho kráľovskou Veľkoleposťou, tak „Presne za to!“. No v službách by mal byť úsmev alebo aspoň zdvorilé správanie výsadou všetkých ľudí na strane ponuky pri akejkoľvek cene, či nižšej či vysokej. Pretože nie je nič horšie, ako zaplatiť veľa peňazí a dostať za to kyslý a zdnudený „ksicht“ od personálu, nieto ešte vedúceho či majiteľa. Ale našťastie nájdu sa aj výnimky, ktoré ukazujú, že sa netreba zmieriť s tým, čo je. Ďakujem všetkým ľuďom, ktorí dokazujú, že nie my sme blázni, keď sa sťažujeme na otrasné služby za vysoké ceny a chceme aspoň zdvorilé správanie. Veru ide to aj lepšie. Oveľa lepšie.

Rada by som sa s vami podelila o veľmi príjemný zážitok, ktorý sme si poriadne užili vo wellness hoteli Borovica na Štrbskom Plese. Prvý krát sme tam boli v júli tohto roku, keď si naši dvaja kamaráti vyberali miesto na svadobný pobyt. Na svadbe sme mali byť len 4, ženích s nevestou plus my dvaja svedkovia. Snúbenci už mali vyhliadnutých niekoľko miest, medzi nimi aj hotel Borovica. Pri prvom momente nás uchvátilo, že sa hotel nachádza pri akom takom lese zo stromov, ktoré odolali silným živlom. A aj napriek paneláku stojacemu naproti hotelu, sme sa cítili čiastočne ako v starých dobrých Tatrách. Pokojné prírodné prostredie a pekný vonkajší vzhľad hotela sa nám hneď pozdával. Vošli sme dovnútra cez automatické dvere, ktoré mali na sebe masívny drevený prírodný motív. Na recepcii nám ústretový pán poskytol reklamné prospekty hotela, s ktorými sme odkráčali na prvé poschodie, kde sa nachádzala reštaurácia aj s terasou. Obsluhoval nás starší pán s profesionálnym prístupom, ktorí nám priniesol kávičku k čítaniu a rozoberaniu ponuky pobytov. Hotel a ponuka v nás zanechali veľmi dobrý dojem, a tak sa ani nebolo čo čudovať, keď si ho snúbenci vybrali ako ten pravý na strávenie prvého mladomanželského víkendu.

Objednali sme si pobyt „Wellness a romantika“, ktorý veru nestál málo, ale keď sme si spočítali, čo všetko je zahrnuté v cene, usúdili sme, že je to výborná ponuka. V cene bolo zahrnuté ubytovanie v izbách Classic na tri noci, neobmedzený wellness, polpenzia, masážny balík s procedúrami pre neho a pre ňu a vírivka na 20 minút pre pár s fľašou sektu pod holým nebom. Tak sme sa začiatkom októbra vrátili do hotela Borovica, kedy už teploty neboli také vysoké ako v lete, ale počasie nám aj tak vyšlo parádne.

Po príchode na recepciu nás privítala tabuľa s nápisom „Dnes je deň úsmevu, a preto ak sa na vás niekto z nášho personálu nebude usmievať, máte kávičku zdarma na bare.“, čo nám prišlo veľmi milé, a aj pani recepčná nás privítala so širokým úsmevom, no obávali sme sa, že keď sa „Deň úsmevu“ skončí, vytratí sa aj väčšina úsmevov. Pani recepčná nám všetko povysvetľovala, odovzdala kartičky od izieb a s úsmevom sa s nami rozlúčila. Izby boli krásne, s nábytkom z tmavého dreva, a všetko drevené malo vyrytý znak kvetu (v celom hoteli), čo bolo dosť originálne, v kúpeľni šedé tóny dotváral pás kachličiek s kvetmi vlčieho maku, pred zrkadlom nás čakala kozmetika L´occitane s úžasnou citrónovou vôňou, ktorú sme si zamilovali, v televízii nás privítalo „úvodné slovo“ od hotela s oslovením a funkcia sledovania účtu, v minibare zase pestrá ponuka alkoholických a nealkoholických nápojov, ktoré neboli ani také drahé (no nestihli sme túto ponuku ani využiť), a na posteli pripravené uteráky so županmi. Keďže už bol večer, rýchlo sme sa prezliekli do plaviek, natiahli župany a namierili si to rovno do wellnessu, kde sme si mali dohodnúť procedúry, ktoré sme mali v pobytovom balíku. Pri pulte s uterákmi a plachtami nikto nebol, a tak sme si chvíľu museli počkať na pána, ktorý vyzeral, akoby tam dlho nepracoval, no s veľkou ochotou nám naplánoval procedúry, ktoré sme  bohužiaľ museli vtesnať do jedného dňa, pretože v sobotu bolo všetko obsadené a v pondelok bol wellness zavretý kvôli sanitárnemu dňu. Mladý pán bol však veľmi milý a snažil sa dať všetkým termíny najlepšie, ako sa len dalo. Plánovanie trvalo asi štvrť hodinu, a po ňom nás už nič nedržalo na našej ceste rovnou čiarou do wellnessu.

Vošli sme do miestnosti s bazénom, ktorý mal tmavé dno a bola v ňom osviežujúca voda, v ktorej sme si chvíľu zaplávali. Vedľa bazéna sa nachádzala vírivka so silnými prúdmi, v ktorej sme sa poriadne „vybublinkovali“. V saunovej časti nás hneď pri vstupe privítala polica s nádobami s vodou (s citrónom aj bez) a šikovnou latou, ktorá mala v sebe diery veľké ako spodok plastových pohárikov a pri každej diere bolo číslo, takže sa človek mohol napiť a odložiť si pohárik na neskôr. Nachádzala sa tam klasická fínska sauna, dostatočne veľká, s dvomi farebnými lampami na strope, ktorých svetlo prechádzalo všetkými farbami dúhy (a dobre sa podľa toho dal sledovať aj čas pobytu v saune). Sauna mala aj zaujímavý spôsob, akým sa oblievali kamene. Nad kameňmi bola umiestnená lyžica a do nej kvapkala voda, no a keď dosiahla potrebné množstvo, lyžica sa preklopila a poriadne to zasyčalo. Nie raz sme sa aj celkom zľakli. Vedľa fínskej sauny bola infrasauna, ľadové vedro, sprcha s tryskami a obyčajná sprcha. Ochladzovacia časť bola trošku nešikovne umiestnená pri vstupných dverách, čo môže byť nepríjemné pre tých, ktorí sa neradi ukazujú ostatným ľuďom iba v cisárových nových šatách. Ďalej sa tu nachádzala mentolová sauna, ktorá celkom dosť silno plnila malú miestnosť parou s mentolovou vôňou, čo nám samozrejme vyhovovalo. V bylinkovej saune to veľmi nevoňalo bylinkami, pripomínalo nám to skôr čistiace prostriedky s kvetovou vôňou a v tureckej saune bolo veľmi mokro a horúco, čo spôsobilo, že kamene boli rozpálené až tak, že sa na nich nedalo sedieť. Ešteže máme aj tak najradšej starú dobrú klasiku – fínsku saunu, ktorá bola ešte doplnená perfektným miestom na ochladzovanie – ochladzovacou kaďou. Nachádzala sa v separátnej miestnosti oddelenej krátkou chodbou a dvomi dverami, bola dosť veľká, naraz by sa do nej zmestili aj 3 ľudia, a v zime sa dalo vybehnúť aj do snehu cez drevené, vtedy zamknuté, dvere.

Keďže nám už dosť vytrávilo, pobrali sme sa z wellnessu prezliecť na izbu a vyrazili sme na večeru do reštaurácie na prvom poschodí.  Privítal nás čašník s profesionálnym výrazom na tvári, veľmi sa neusmieval, bol to skôr vážny typ, ale vystupoval veľmi úctivo a galantne. Usadil nás k stolu, na ktorom sme mali menovky s číslom izby a priniesol menu lístok. Na pravej strane bolo predstavené večerné menu, ktoré pozostávalo z polievky, hlavného jedla (výber z troch jedál) a dezertu. Na ľavej strane bola ponuka vín, ktoré boli priamo odporúčané k jedlu. Bohužiaľ, už si nepamätám, aká bola v ten večer ponuka, no jedlo bolo fantastické, veľmi chutné, pekne naaranžované, jednoducho gastronomický zážitok. Vybrali sme si aj vínko k jedlu, ktoré nám pán čašník podával zaujímavým spôsobom, aký sme dovtedy nemali tú česť vidieť. Priniesol si so sebou karafu, vínový pohár a sviečku. Otvoril vínko, odlial trochu do karafy, v karafe vínko roztočil nech sa rozvinie po stenách, a nalial ho do pohára. Potom nalial zvyšok fľaše ponad horiacu sviečku do karafy a dal degustovať. Bolo fantastické. Reštaurácia bola otvorená do desiatej, a tak sme sa presunuli do baru v prízemí vedľa recepcie, kde sme pokračovali v ochutnávke ďalších vín. V ponuke boli vína od 13€ až do 2600€, no keďže sme obyčajní zamestnaní ľudia, zamerali sme sa na lacnejšiu kategóriu. No nevedeli sme si ich vynachváliť! Každé víno nám veľmi chutilo počas celého pobytu. V tento večer sme si dali ešte ďalšie dve fľaše a išli sme spať, aby sme boli pripravení na veľký deň.

Ráno sme sa zobudili a zamierili si to rovno na raňajky robené formou švédskych stolov. Výber bol poriadny, každý si tam našiel to svoje – od semiačok, vločiek, cez šunky, syry, až po teplé jedlá ako párky, praženica, klobásky. S naloženými taniermi sme zasadli za stôl a už aj bol pri nás pán čašník, ktorý nám ponúkol kávu alebo čaj. Obidvoje priniesol v rovnakých nádobách, takže kávy bolo možno až trochu dosť na jednu osobu. Urobili sme si dobrý štart do dňa, ktorý sme skoro celý strávili mimo hotela.

Na večer sme sa vrátili, pretože na ôsmu hodinu sme mali objednanú vírivku na streche pod holým nebom s fľašou šampusu pre pár na 20 minút. Tak sme to spojili a mohli sme byť všetci štyria skoro trištvrte hodinu vo vírivke. Odviedla nás hore sympatická slečna z wellness centra, ktorá dala chalanom do ruky šampusy, a nám uteráky. Mali sme šťastie, pretože sa práve trochu vyčasilo a nám sa nad hlavami ukázali hviezdy. Slečna nám pustila vírivku, ukázala ako ju ovládať, zapriala nám príjemný zážitok a už aj zmizla za dverami. Naskákali sme do bublajúcej vody, otvorili šampanské a naliali si zlatistý mok do plastových pohárov na stopke, ktoré sme taktiež dostali. „Krochkali“ sme blahom, sledovali oblohu posiatu hviezdami a jemné obrysy tatranských štítov, vychutnávali sme si bublinkovú masáž. Keď sme skončili obliekli sme si župany a utekali na izby sa prezliecť, lebo už nám riadne škvŕkalo v bruchách.

Prišli sme na večeru asi o pol desiatej, takže personál z nás asi veľmi nadšený nebol, no nedali to vôbec znať a ponúkli nám ďalšie delikátne večerné menu. Tento krát sme si k večeri objednali pivo, pretože v hoteli čapujú bansko-štiavnický Erb. Večera bol opäť vynikajúca a nevedeli sme si ju vynachváliť. Keďže sme po vírivke a fľaši šampanského mali celkom veselú náladu, a pri pivku sa nám výborne sedelo, nechcelo sa nám vôbec odísť z reštaurácie. Nešťastný personál nám to musel jemne naznačiť upratovaním a postupným zhasínaním miestnosti. Našťastie sme to pochopili a asi o pol jedenástej sme sa premiestnili do baru na prízemí, kde sme ešte pokračovali v zábave. Dokonca, keďže bola sobota, hrala živá hudba v podaní ženy speváčky a muža hudobníka, ktorý hral na klávesoch, no veľa ľudí v bare nebolo. Všetci poodchádzali pomaly spať, a tak sme sa ako poslední zbalili aj my.

V nedeľu nás čakal deň relaxu a odpočinku. O pol dvanástej nám začala spoločná masáž pre pár. Na starosti nás mala milá slečna, ktorá nás v piatok odprevadila do vírivky, a mladý pán, ktorého sme dovtedy ešte nevideli. Slečna masírovala priateľa a pán mňa. Celé sa to odohrávalo v malej príjemnej miestnosti s dvoma masérskymi stolmi, sviečkami, s dobrou vôňou v povetrí. Hudba nám však veľmi k masáži nepasovala, no dojem vôbec nepokazila. Bola to veľmi príjemná masáž, aj keď mladý pán masér chcel byť komunikatívny a začal sa ma na všeličo vypytovať. Nebol nátlakový, ja som mu nemusela odpovedať, no spustila sa slušná konverzácia, čo nám pri masáži trochu vadilo, pretože sa človek potom nemohol úplne uvoľniť. Každopádne masáž sme si užili, bolo to naozaj na úrovni. Potom sme sa vybrali na prechádzku k Štrbskému plesu, nie príliš ďaleko, pretože už o pol tretej nás čakali ďalšie procedúry. Opäť sme boli rozdelení po pároch v rovnakom čase. Najprv mali chlapi perličkový kúpeľ a potom nasledovala masáž celého tela, a my, ženy sme mali celotelový peeling so zábalom a ešte masáž tváre, krku a dekoltu. Priateľ išiel skôr o pol hodinu ako ja, pretože bol najprv v perličkovom kúpeli a potom sme si obaja ľahli do tej istej miestnosti ako doobeda. Priateľa však masíroval pán masér a mne pani masérka/kozmetička začala robiť kávový peeling. Poriadne ma celú tým peelingom vydrhla, až som cítila ako sa mi rozpúšťa podkožný tuk. Potom som sa išla osprchovať do malej kúpeľne naproti masážnej miestnosti. Chvíľu mi to trvalo, kým som dala dolu z tela kávové čiastočky, pretože držali veľmi silno. Aspoň mala slečna čas pripraviť perličkový kúpeľ pre nášho kamaráta. Potom som sa vrátila na ležadlo a slečna ma natrela prijemne voňajúcim broskyňovo-medovým výživným krémom, zabalila ma do fólie a prikryla uterákmi. Následne mi začala robiť masáž tváre, krk veľmi nemasírovala a dekoltu sa tiež moc nedotkla, každopádne to bolo veľmi príjemné a relax to bol fantastický.  Priateľa pán masér poriadne vymasíroval a opäť trochu pokonverzoval. Napriek tomu, že sa doobeda vyhrážal, že to bude riadna masáž a asi to bude neskôr priateľa dosť bolieť, nakoniec to nebolo až také silné. Vyšli sme však z miestnosti spokojní a oťapení relaxom, a pred dverami už čakali naši kamaráti čakajúci na hodinovú procedúru.

My sme sa odobrali do wellnessu, v ktorom boli asi dvaja ľudia, a nakoniec sme tam skončili sami, pretože bola nedeľa a väčšina ľudí z hotela odišla. Tak sme mali súkromie a pohodu. V tepidáriu sme pozorovali les cez obrovské okno, ktoré bolo na jednej strane miestnosti, a dokonca sa nám na chvíľu prišla ukázať aj srnka, ktorá hľadala potravu ukrytú v zemi.

Po saunovaní sme išli na večeru, kde pán čašník ocenil náš skorý príchod, pretože im končila zmena a chystali sa domov. Spravil nám zopár fotiek na pamiatku s kulinárskym zážitkom na tanieri, nad ktorým sme počas jedenia ochkali a hmkali. A keďže sme nemali toho veľa na práci, išli sme si zahrať biliard do relax baru. Bola to miestnosť, ktorá sa dala využiť aj v rámci wellnessovania (no túto možnosť sme veľmi nevyužili), s veľkou sedačkou, niekoľkými oddychovými posteľami, krbom (ktorý však nebol zapnutý) a uprostred sa nachádzal biliardový stôl. Priamo z miestnosti sa dalo zavolať čašníkovi na bar, ktorý potom doniesol objednané nápoje, no nevedeli sme sa dovolať, a ani na bare nikto nebol, no pán recepčný s úsmevom prebral objednávku, ktorú potom odovzdal pánovi čašníkovi a ten nám všetko priniesol do relax baru. Bol to vynikajúci pocit, požiadať hocikoho z personálu o pomoc bez následného prevracania očami, prípadne vzdychania, jednoducho každý rád pomohol.

Jediné čo nám úplne nesedelo, bolo upratovanie izby. Prvý deň u nás pani upratovačka vôbec nebola, navštívila iba izbu kamarátov. Ďalší deň už zavítala aj k nám, no nič nevymenila, iba ustlala a doplnila kozmetiku. Pravdepodobne bolo v informačnom materiáli hotela napísané, že ak chceme vymeniť uteráky, treba ich hodiť na zem, a že posteľná bielizeň sa prezlieka až na konci pobytu. Bohužiaľ sme nemali čas prečítať si informačné materiály, a zase nám ani nevadí použiť uteráky viackrát a mať pokrčenú a trochu špinavú posteľnú bielizeň. Avšak trochu plný kôš mohla pani upratovačka vyprázdniť. V iných hoteloch, ktoré sa nám podarilo navštíviť, všetko menili každý deň, preto to prekvapenie. Každopádne sa aspoň ušetrila príroda a životné prostredie.

V pondelok ráno nadišiel čas odchodu. Našťastie v hoteli majú check-out do 12:00, a tak sme sa mohli dobre vyspať, naraňajkovali sme sa, pobalili, odovzdali kartičky a pobrali sa domov. Musíme sa priznať, že sa nám vôbec nechcelo odísť, pobyt v hoteli Borovica sme si veľmi užili a radi sa tam niekedy vrátime. Veľmi sme ocenili prístup personálu, ktorý bol nápomocný, ochotný a nevymizol mu úsmev z tváre, ani po skončení piatkového „Dňa úsmevu“. A to ich jedlo bolo famózne! Ešte teraz mi tečú slinky, keď si naň spomeniem. Chcela by som sa veru naučiť variť od takého vynikajúceho šéfkuchára a kuchárov. Hotel Borovica je presne to, čo o sebe píše na webovej stránke: dokonalé  spojenie oddychu, relaxu a vysokého komfortu s neopakovateľnou atmosférou. Môžeme to len potvrdiť. Veľmi pekne ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?