All inclusive pobyt alebo ako prežiť nezabudnuteľný zážitok

Autor: Karolína Hacajová | 26.1.2014 o 14:20 | (upravené 26.1.2014 o 14:30) Karma článku: 12,26 | Prečítané:  2811x

Bolo to niekedy v októbri a pomaly ale isto sa blížili narodeniny mojej mamy, a tak som silno rozmýšľala, aký darček by ju mohol potešiť. Keďže sa nevídame až tak často, začala som premýšľať nad spoločným víkendom stráveným v prostredí našej krásnej slovenskej prírody. Kolegynka ma upozornila na jeden zľavnený all inclusive pobyt, na ktorý mi ihneď poslala aj link. Po rozkliknutí webovej adresy som si prečítala ponuku, ktorá sa mi ihneď zapáčila. Zľavový kupón sľuboval pobyt pre jednu osobu na dve noci v Clubhoteli Nezábudka v Tatranskej Štrbe v moderných izbách s plnou penziou, neobmedzenou konzumáciou na bare od obeda do skorej noci, večeru v Zbojníckej kolibe, wellness procedúru podľa výberu, vstup do bazéna a saunového sveta, plus fľašu sektu pre dvojicu a sladké popoludnie. Nuž ponuka bola veru veľkorysá a aj podľa ceny sa zdalo, že pobyt bude určite stáť za to. Kúpila som teda dva kupóny a rezervovala som voľný termín v januári.  

Keď som raz pred kamarátkou nadhodila, čo som naplánovala pre mamu k narodeninám, s úsmevom na tvári mi povedala, že v tomto hoteli boli s priateľom cez rovnakú zľavu. Odporučila mi, že nemám čakať luxusné ubytovanie, no že vraj je hotel na úrovni a pobyt si užili. Keďže som od nej mala referencie, neskúmala som hotel podrobnejšie na internete, hoci stránku hotela som si pozrela hneď po rezervácii ubytovania. Avšak mama sa ma spýtala týždeň pred našim výletom, či som videla nejaké recenzie na hotel. Povedala som jej, čo som dovtedy mala zistené a ona sa mi priznala, že si vyhľadala na internete hodnotenia, a bolo to vraj dosť biedne. Prečítala som si teda aj ja nejaké kritiky, a dozvedela som sa, že najčastejším problémom sú špinavé uteráky, pleseň na stene, zima na izbe, nie príliš chutné jedlo, ale hlavne nepríjemný personál. Dúfali sme s mamou, že to až také hrozné nebude, pretože recenzií na internete nebolo príliš veľa, a preto človek musel tento zážitok vyskúšať na vlastnej koži.  Povedali sme si, že koľko ľudí, toľko chutí, a teda aj toľko názorov.

Avšak v hoteli bolo veľa ľudí, a aj napriek rôznym chutiam sme názor mali všetci rovnaký – celé zle. Ale pekne po poriadku.

Do Tatranskej Štrby sme dorazili pred piatou hodinou večer, a našťastie sa nám podarilo zaparkovať na jedno z posledných dvoch miest pred hotelom. Pobrali sme batožinu z auta a vstúpili sme do privítacej haly hotela, ktorá bola zároveň recepciou aj barom. Na stenách viseli rôzne poľovnícke trofeje ako lebky a vypreparované telá zvierat, či nástenné koberce z medvedej kože. Interiér bol do 2 metrov výšky orámovaný dreveným profilom pokračujúci bledými stenami, so starým nábytkom a nádychom starej „zašlej slávy“ všade vo vzduchu. Za recepčným pultom sedela pani v stredných rokoch s krátkymi blond vlasmi, ktorá nás privítala širokým úsmevom a trochu príliš žoviálnym prístupom. Vypýtala si vytlačené kupóny a dala nám vyplniť ubytovací lístok. Keď sme ho išli odovzdať a vyzdvihnúť si kľúče, vysvetlila nám, kedy môžeme ísť na raňajky, obed a večeru, od kedy je otvorený wellness, a že procedúru si máme objednať u pracovníka vo wellnesse. Na záver pripomenula, že bude ešte treba zaplatiť zvyšné doplatky. Miestny kúpeľný poplatok na osobu (1€ na deň) aj parkovací poplatok (1€ na deň) bol spomenutý aj na kupóne, no extra víkendový poplatok nás veru prekvapil. Bolo to 5€ na osobu na deň. Dokopy som teda doplatila 26€ navyše. Keď som si overila, či je tento poplatok aj na kupóne a zistila, že nie je, opýtala som sa vysmiatej pani recepčnej, prečo to nikde nemajú spomenuté. Úsmev sa jej okamžite vytratil z tváre a nahradil ho útočný výraz „vrčiaceho psa“. Nepríjemne mi odvetila, že oni nie sú povinní dávať tento poplatok na kupón ani nikde inde, pretože to je samozrejmá víkendová taxa ako aj v iných hoteloch. Avšak túto informáciu nemajú uvedenú ani na webovej stránke. Nechcela som sa s ňou hádať, no jej prístup bol dosť neprofesionálny, keďže som len chcela vedieť, za čo platím peniaze na viac. Pomyslela som si, že toto je príklad spomínaného nepríjemného personálu z recenzií.

Izbu sme mali na poschodí. Vstupná chodba so  skriňou a vešiakom pokračovala vstupom do kúpeľne so sprchovacím kútom a toaletou, a do izby s manželskou posteľou, taburetkou, komodou, televízorom a telefónom. Steny boli oranžové, periny v strohých bielych obliečkach a na nich uteráky, ktoré našťastie vyzerali byť opraté.  Avšak vo vzduchu sme dosť cítili dezinfekčný prostriedok, a tak sme rýchlo otvárali balkónové dvere, nech sa vyvetrá. Celkovo izba pôsobila príjemne, aj keď bolo vidieť, že hotel je starší a steny sú premaľované už nejaký čas. Kúrenie asi veľmi nefungovalo, pretože na izbe bola zima, no nám to našťastie nevadilo. Rozhodli sme sa vyskúšať wellness, ktorý sa nachádzal v spodnej časti hotela. Zišli sme po schodoch do kamennej chodby, kde napravo boli dvere k procedúram a bazénu a naľavo sa vstupovalo do vitálneho sveta. Chceli sme si objednať procedúry, no žiadneho pracovníka sme tam nevideli. Rozhodli sme sa teda isť najprv zohriať do sáun.  Na drevenej lavičke boli uložené plachty a v šatni sme našli poslednú voľnú skrinku, ktorá sa však nedala zamknúť (ako žiadna z nich). Vošli sme do eukalyptovej parnej sauny, ktorá o eukalypte mohla iba snívať, a miesto neho víril vo vzduchu pach potu. Jeden pán nám objasnil, že konečne je v tejto saune aspoň para, ochladzujúce sprchy iba kvapkajú, preto sa chodieva schladiť do šatne, kde tečie len ľadová voda, a vírivka aj bazén sú pre zmenu dosť studené. Rozhodli sme sa všetko overiť, a došli sme k nasledujúcim záverom: ochladzujúci dážď fungoval iba na heslo, za to bočné trysky fungovali primerane, vo fínskej saune chýbalo vedro s vodou, no vyhriata bola celkom slušne, bylinková sauna voňala príjemne kvetovo a najviac sa nám zapáčila aj vďaka oranžovému obkladu, vírivka bola naozaj chladnejšia ako obvykle a pravdepodobne mala slúžiť ako mierne ochladzujúci bazénik. Aj napriek tomu, že na internete a aj na dverách do vitálneho sveta bolo jasne napísané, že deti do 15 rokov majú zákaz vstupu, pobehovali tam rôzne vekové kategórie, ktorých rodičia vyslovene ignorovali tento zákaz. Išli sme preto vyskúšať bazén, do ktorého sme sa dostali cez miestnosť s procedúrami, v ktorej bolo prítmie a za paravánmi ležali na posteliach ľudia podstupujúci jednu z procedúr. Našli sme tam aj pani, u ktorej sme si objednali termo zábal na ďalší deň. Prišlo nám ale celkom zvláštne, že cez miestnosť, kde by mal byť kľud a ticho, bol prechod k bazénu, čo muselo dosť vyrušovať ľudí na procedúrach. Bazén bol tmavý, a tak pôsobil celkom strašidelne, no voda v ňom bola akurát čerstvá a osviežujúca, dlhý bol asi nejakých 15 metrov. Čo nás však najviac zaskočilo boli terária s rôznymi zvieratami, ako chameleón, agamy, korytnačka, či umelý (možno vypreparovaný) kajman. Cítili sme sa trochu ako v obchode so zvieratami, čomu celkom nasvedčoval aj puch vo vzduchu. Po „relaxe“ sme sa vybrali na večeru podávanú formou švédskych stolov. Na výber boli teplé jedlá z niekoľkých druhov mäsa, dokonca aj ryba bola v ponuke, niekoľko lahôdkových šalátov, zelenina, pečivo a prílohy. Celkom sme si pochutili, a aj keď bolo jedlo robené z lacnejších surovín, človek sa chutne nasýtil. Po večeri som sa pani recepčnej išla spýtať na spomínanú fľašu sektu a večeru v Zbojníckej kolibe z kupónu. Keďže som už predtým bola s niečím nespokojná, očividne som sa jej nepozdávala, a tak sa na mňa ani nepozrela, keď so mnou rozprávala a arogantne mi povedala, že fľašu sektu si môžeme vypýtať na bare, ale na izbe ju piť nemôžeme, pretože sa im vraj stalo, že hostia ostriekali steny na izbách, a večeru v Zbojníckej kolibe síce máme na kupóne, no koliba je z technických príčin uzavretá,  a aj tak by sme mali na výber len pirohy, ražniči alebo halušky. Tak sme sa vybrali do baru na „povestný“ all inclusive. Zadarmo sme mali nealkoholické, alkoholické a teplé nápoje a pivo vypísané na zelenom menu lístku. Ostatné nápoje si už každý musel platiť. Ako sa dalo čakať, do all inclusive patrili tie najlacnejšie nápoje, a tak sme si po dvoch malinoviciach povedali, že si radšej kúpime kvalitnejší alkohol za vlastné. Čašníčku to veru aj potešilo, že si niekto objednáva mimo all inclusive. V chladiacom boxe sme zbadali aj šampanské, ktoré sme mali mať zadarmo, no keďže bolo asi to najlacnejšie šampanské, aké v obchode mali, odpustili sme si tento bonus. Inak pani čašníčke patrí obdiv, pretože si u nej neustále niekto objednával a ona s pokojom a dosť rýchlo obsluhovala bez nepríjemných poznámok či kyslého úsmevu. Ľudia sa bavili, všetky stoly boli obsadené, takže večer bol vcelku príjemný.

Na druhý deň sme sa vybrali na raňajky, ktoré taktiež ponúkali celkom rozmanitý výber, no na pitie tam boli iba sladené limonády a žiadna čistá voda. Na každom stole bol papier s jednotlivými jedlami určenými na obed, ktoré sme si mohli objednať u mladej čašníčky. V ten deň bolo na výber bravčové ragú na cesnaku s ryžou a kapustou, šampiňonová pizza, bryndzové pirohy alebo palacinky. Vybrali sme si ragú. Keď sme sa vrátili z výletu na Štrbskom plese, namierili sme si to celkom hladné do jedálenskej časti vyzdobenej „3D“ kobercovými obrazmi (návrat do starých čias). Najprv nám mladá čašníčka priniesla nádobu s paradajkovou polievkou, ktorá bola na naše prekvapenie trochu odlišná od typických rajčinových polievok z vývarovní. Bola trochu mastnejšia, ale chutná. Po polievke sme si zase pochutili na bravčovom ragú, ktoré nám naozaj veľmi chutilo. Na záver sme dostali malý kúsok jablkového koláča posypaného cukrom. Posilnené obedom sme si prešli skoro celú Tatranskú Štrbu a zistili sme, že veľa zaujímavého sa v nej nenachádza. V okolí hotela bol tenisový kurt, romantický apartmán „na stračej nôžke“, ruská dačka (sauna), ktorá nefungovala, výbeh pre psov a nejaké drevené preliezačky pre deti. Nachádzali sa tu aj dva zamrznuté rybníčky, v ktorých sa v lete pravdepodobne chytali ryby. Opäť sme sa vybrali do vitálneho sveta, v ktorom nás prekvapili studené sauny. Vraj kvôli nejakej technickej poruche ich pustili neskôr, no vírivka už mala teplotu, ako sa na takú správnu vírivku patrí, no ihneď sa do nej nasťahovala rodinka s deťmi, a po nej ju vystriedala ďalšia rodinka s deťmi, takže ostatní hostia nemali šancu vyčvachtať sa v teplej bublajúcej vode. Plachiet bolo vraj v ten deň málo, a tak nám pani odporúčala nechať si vlastné uteráky. No aj tie plachty, ktoré boli v ponuke, boli cítiť cudzím potom, takže boli buď zle alebo vôbec vypraté. Nakoniec sme sa stretli asi desiati ľudia vo fínskej saune s príjemnými 35 stupňami, v ktorej už podaktorí boli viac ako 20 minút. Začali sme sa rozprávať o našich dojmoch z pobytu v hoteli, a všetci sme sa zhodli, že to nie je nič moc. Jedna pani dokonca povedala, že s manželom boli v tomto hoteli pred desiatimi rokmi a mali sa tu vynikajúco, no keďže úroveň výrazne klesla, manžel to vystihol otázkou na ženu: „Že sa sem už nikdy nevrátime?“ Mladý manželský pár nám porozprával o tom, ako im bol ponúknutý romantický apartmán „na stračej nôžke“, a boli sa v ňom dokonca pozrieť, no vraj nevyzeral o nič lepšie ako izby v hoteli, a keď im pani recepčná ešte prezradila, že sa zaň platí 40€ navyše, uspokojili sa s hotelovou izbou. Mladík, ktorý už vo fínskej saune vysedával pol hodinu, prezradil, že sú v spomínanom apartmáne ubytovaní aj s priateľkou, pretože už neboli miesta v hoteli, no a nie je to nič výnimočné. Ešte k tomu je aj k nemu dosť nebezpečná prístupová cesta (keďže apartmán sa nachádza vonku nad umelo vytvoreným jazierkom), ktorá ide z kopca a je pokrytá ľadom, tak sa dosť na nej šmýka. Keďže v saune bolo stále okolo 35 stupňov, rozhodla som sa ísť spýtať, čí náhodou niekde nemajú vedro na vodu, nech si ju aspoň trochu oteplíme. Zašla som za pani do miestnosti s procedúrami, a tá mi oznámila, že vedro tam nie je, aby sa hostia náhodou pri polievaní kameňov nepopálili prskajúcimi kvapkami vody. Bola som prekvapená týmto argumentom, keďže v každej fínskej saune býva voda, no netrápila som ju ďalej a vrátila sa späť. Potom sme radšej išli do našej obľúbenej bylinkovej sauny, kde už bolo príjemne teplo. Jediné čo nám vadilo, bol ruch z vírivky, v ktorej sa bláznila rodinka s deťmi a vôbec nebrali ohľad na ľudí v saunovom svete, ktorí si chceli užiť relax. Nuž niektorí ľudia stále objavujú čaro saunového sveta, v ktorom by sa malo oddychovať a relaxovať  a nie počúvať vrešťajúce deti a ich hlučných rodičov. Už sa nám ale pomaly blížil čas našej procedúry, teda termozábalu. Nevedeli sme, čo môžeme od termozábalu očakávať, a boli sme nakoniec celkom prekvapené. Pani nás uložila na dve ležadlá, prikryla nám chrbát uterákom, na chvíľku sa vzdialila, a keď sa vrátila, pocítila som, ako mi priložila na chrbát dva umelohmotné vankúšiky (termofory) napustené horúcou vodou. Prikryla ma veľkou dekou a odišla. Bolo to celkom vtipné, no teplo príjemne hrialo, a tak som si povedala, že si chvíľku poležím a oddýchnem. Nuž ale miestnosť bola spojovacím prechodom medzi saunami a bazénom, neustále okolo nás chodili ľudia (samozrejme občas aj deti), ktorí väčšinou nebrali ohľad na to, že sa v danej miestnosti relaxuje. Po desiatich minútach som to zabalila a mama tam ešte ostala. Pani jej vraj na môj skorší odchod povedala: „Mladých to moc nebaví.“ Ale na adresu pani z wellnessu musím povedať, že bola veľmi milá a ochotná, keď ju niekto vyrušil počas masáže, tak milo odpovedala alebo podala čistú plachtu. Na večeri boli opäť švédske stoly, a aj napriek tomu, že poživeň bola pripravená z lacnejších surovín, dobre sme si pochutili. All-inclusive sme si opäť veľmi neužili, ale radšej sme si posedeli pri menšom množstve lepšieho alkoholu. Na druhý deň ráno sme pri raňajkách skonštatovali, že sa nám na obed nechce čakať, keďže sme sa museli vysťahovať do desiatej a nemali sme nič v okolí na programe. A tak sme odovzdali kľúče a celkom rady sme opustili tento zvláštny hotel v srdci Tatier.

Nuž a aby sme neostali len pri kvalitatívnych hodnoteniach, rada by som zvýraznila aj kvantitatívnu stránku pobytu. Dva kupóny ma vyšli na 67 x 2 = 134€, za normálnych okolností by vraj vyšiel pobyt na 158 x 2 = 316€. Doplatok nám vyčíslili na 26€. A za nápoje mimo all inclusive sme dokopy dali 55€. Čiže dokopy nás to vyšlo 134 + 26 + 55 = 215€ Poďme si teda spočítať koľko by nás vyšlo, keby sme do hotela išli mimo zľavy. Cenník na stránke je z roku 2010, ale pravdepodobne nebol zmenený od toho roku. V hoteli sme boli v sezóne B, čiže 45€ na osobu na noc. V tejto cene sú zahrnuté raňajky a saunový svet s bazénom. Pre dve osoby na dve noci to je 45 x 4 = 180€. Plus nesmieme zabudnúť ani na víkendový poplatok, ktorý nie je nikde uvedený, takže 5€ na osobu na noc, plus kúpeľný poplatok 1€ na osobu na noc, plus parkovanie 1€ na deň.  To je dokopy už spomínaných 26€. Ak človek chce obed a večeru, môže si podľa cenníka na internete objednať obed za 9€ a večeru za 10€. Obed bol však ponúkaný za 5€ na karte v jedálni, a za večeru v hoteli Nezábudka by asi málokto dal 10€. Po prvej večeri by si asi rozmyslel aj ten obed, no za 5€ sa človek celkom dobre najedol, 9€ by asi nikto neobetoval. Ale povedzme, že sme boli nevedomé a objednali sme si jeden obed vopred (keďže v nedeľu sme sa museli vysťahovať skôr, a obed by sme si tým pádom neobjednali, a dokonca sme ho ani reálne nemali) a dve večere. Spolu to vychádza 9 x 2 + 10 x 4 = 58€. Keď ešte zarátame do výpočtov bar, kde sme mimo all inclusive zaplatili 55€ a v rámci all inclusive sme prepili max. 15€, dokopy to celé vychádza na 180 + 26 + 58 + 55 + 15 = 334€.

Takže tým chcem naznačiť, že zľava sa naozaj vyplatila a ušetrili sme 119€. No myslím si, že každý kto zaplatil už len tú zľavnenú cenu a zúčastnil sa pobytu v tento víkend, musel obanovať, že vyhodil peniaze do vzduchu a mohol ich radšej použiť na niečo príjemnejšie, či už pobyt v inom hoteli alebo na nejaký plnohodnotnejší výlet.  Priestory boli zvláštne a cena dosť vysoká, recepčná bola veľmi nepríjemná (a to má byť kontaktný bod medzi hosťami a hotelom), niektorý bonus z kupónu sme nemohli ani využiť, iný bonus sme radšej ani nemali využiť, wellness (sauny, procedúry a bazén) nebol celkom príjemný ani komfortný, no pani čašníčka aj pani vo wellnesse, či slečna v jedálenskej časti boli milé a ochotné. Akokoľvek, pobyt v hoteli Nezábudka bol naozaj nezabudnuteľný.

 

 

Chcem touto cestou všetkých povzbudiť, aby písali aspoň krátke recenzie na miesta, kde strávili či už príjemný alebo nepríjemný čas, nech sa šíri osveta o dobrých miestach, kam sa oplatí ísť a naopak o miestach, ktorým sa radšej treba vyhnúť. Lebo iba spolu môžeme zmeniť svet okolo nás .J

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?